• Petra Veltyová

Po tichej pauze sa znova rozoznela hudba...

Meno Geišberg v kultúrnom svete snáď predstavovať netreba. Hudobný a divadelný talent sa v tejto rodine nedá poprieť. Preto sa teším, že som mala príležitosť po dlhej kultúrnej odmlke vidieť práve koncert Martina Geišberga. Podujatie bolo streamované v online podobe z martinského Barmusea. Aj napriek tomu, že sa ho diváci nemohli zúčastniť naživo, sa Martinovi Geišbergovi podarilo vytvoriť príjemnú (až rodinnú) atmosféru. Počas koncertu odzneli piesne na želanie z online chatu, pomedzi to sa pravidelne divákom priateľsky prihováral. Počas hodiny a pol vytvoril pokojnú náladu (verím, že nielen v sále, ale aj v domácnosti každého poslucháča).

Rozhodla som sa ho preto osloviť a zistiť, ako uňho prebieha tvorba či ako vníma aktuálnu situáciu v kultúre.


Ako ste sa dostali k hudbe?

Ako som sa dostal k hudbe? Skôr ako sa hudba dostala ku mne. (smiech) K hraniu som sa dostal postupne. Nebol to vôbec zámer, živiť sa hudbou. Nevychodil som ani ľudovú školu umení, čiže taká tá predstava rodičov, že raz budem hrať, bola márna. A potom neskôr som sa k tomu vrátil tak, že som začal skladať vlastné pesničky a začal som hrávať s ockom koncerty. Takže som sa k hudbe dostal veľmi pomaly. Predtým sme niečo hrávali na gitarách, ale nebolo to nič veľkolepé.


A keby ste mali tú hudbu nejakým spôsobom zaradiť, povedali by ste, že vaša tvorba je viac intímna, alebo ju skôr považujete za tú, ktorá by mala byť vykričaná do sveta?

Joj, to ja neviem. Na to musí odpovedať ten, čo tú hudbu počúva. Ja to netvorím so žiadnym zámerom, že by som bol intímny alebo aby som mal nejakú veľkolepú myšlienku. To asi nie. Nemá to predtým nejaký zámer, že by som chcel niečo s tou hudbou urobiť. Tá hudba príde a ona potom je taká, aká je. Niekedy vie byť intímna a niekedy vie byť aj „vykričaná“. Ale nie je to môj zámer, že by som to riadil.


Na pódiu pôsobíte veľmi úprimne a uvoľnene. Tak by som sa chcela spýtať, ako vy vnímate z vašej strany ten pocit, keď stojíte pred divákmi?

Tak to je remeslo. To je úplne jednoduché – ak s tým má človek ťažkosti, tak to je len tým, že nevie, čo si má počať pri toľkej pozornosti. Akonáhle sa tá pozornosť opakuje, tak je stále a stále menší stres, akoby bol človek uvoľnenejší. Čo je asi iné v herectve. A na rozdiel od hrania hudby je to iné v tom, že tu som sám za seba a netvorím za nejakú postavu, alebo že by som sa za niečo prezliekal. Čiže v konečnom dôsledku tá uvoľnenosť vychádza len z toho, že môžem byť sám sebou.


Máte vyštudovanú réžiu a dramaturgiu. Pôsobíte v divadle aj ako dramaturg, spolupracujete na rôznych divadelných projektoch. Vytvárate aj hudbu ku predstaveniam. Ktorý štýl práce je pre vás najprirodzenejší? Radšej ste v tom inscenačnom tíme? Alebo skôr je pre vás prirodzenejšia tá tvorba hudby pre divadlo?

Najprirodzenejšie je pre mňa hrať, koncertovať. Proste sám, keď hrám tú muziku, alebo s niekým. Väčšinou som teda v pozícii, že: teraz tvorím hudbu v divadle, teraz režírujem a niekedy robím aj dramaturgiu. Vlastne, v posledných dňoch sa zaoberám tým, že trošku zmením prístup, budem robiť menej divadla a budem sa viacej venovať iným veciam. Ale v princípe mám rád, keď môžem byť napojený na to predstavenie, že sa ma týka. Keď som v rámci toho procesu a je mi jasné, že čo robíme. Tak v tej chvíli to ide ľahko. Tá práca sa mení len v tom zmysle, že do akej miery sa ma dotýka tá téma toho predstavenia. Či naozaj cítim, že to má význam.


Keď sa ohliadneme za tou situáciou, ktorá na Slovensku je (a snáď pomaly doznieva), bolo pre vás toto obdobie nejakým spôsobom osožné alebo vám niečo zobralo? Ako ste to vnímali – ako inšpiráciu alebo vás v niečom obmedzila?

Nemám pocit, že nejaké obdobie by tu bolo na to, aby niekomu ublížilo. Dá sa prejsť buď s pochopením, alebo s nevedomím. No a neviem, že do akej miery sa to podarilo mne. Ja som mal veľmi dobré obdobie v tom, že prišlo absolútne spomalenie a z tých vecí, ktoré veľmi prudko nasledovali za sebou, mohlo prísť také vydýchnutie. No a hlavne som si uvedomil, že jediná vec, ktorá je dôležitá, je, že všetkého treba len menej. A aj tá „robota“ v rámci umenia – je teraz veľmi dôležité si rozmyslieť, čo vlastne máme robiť, lebo aj samotná tvorba je neekologická. Takže bolo to dobré, že sa dalo tak stiahnuť do seba.


Čo je pre vás osobne najväčšou inšpiráciou pri tvorbe?

Asi všetko naokolo. Nemám nejakú vybranú vec. Mám rád, keď to príde samé. Trošku som sa totiž dostal do pozície, že najprv som skladal vlastne vždy, keď mi niečo prišlo. Teraz som už v pozícii, že musím veľa hudby vyrábať na zákazku. Čiže to je ten rozdiel. Nastal v tom, že musím vyrobiť naozaj veľké kvantum muziky každý rok. Každý rok spravím niekoľko predstavení, to znamená že už len to keby bolo každé na CD, tak by som ročne vydal 5 CD-čok. V tomto je to náročné, že sa to zmenilo na... príliš veľa. Treba to tak zjemniť.


Veľa vašich skladieb by sa dalo priblížiť až k magicko-realistickej poézií (silná je hlavne spätosť s prírodou). Vaše piesne majú nielen prekrásnu hudbu, ale nápadité texty. Máte jednu takú myšlienku, ktorú by ste chceli, aby viac rezonovala vo svete alebo aj vo vašom živote?

Ja mám pocit, že každá myšlienka vytvára rovnakú protimyšlienku. Že vlastne akýkoľvek piedestál niečomu postavíme, tak zároveň vyrobíme aj tú jamu okolo neho. Každá myšlienka by mala byť použitá len v tej ideálnej chvíli. A také to heslo, čo by malo rezonovať... Tak tých myšlienok je viacej, ale to sú skôr také citáty, ja k tomu nemám príliš vzťah. Akurát ma niekedy bavia také vety typu: „Keď si človek myslí, že sa niečo nedá, nech nezavadzia tým, ktorí to už robia.“ To sa mi veľmi páči. Teraz je to na každom z nás, že čo si z toho všetkého vytiahneme. Podľa mňa treba počúvať menej tých myšlienok, ktoré prichádzajú zvonka a viac sa sústrediť na to, že čo chceme my, sami za seba. Potom to možno príde. Ja ani neočakávam nejaké veľkolepé zmeny. Keď sa človek pozerá trošku dozadu, tak vidí, že život je jedno také rozbúrené more a očakávanie, že sa to raz upokojí a budeme ležať na pláži, je naivné.


Týmto by som sa chcela poďakovať za veľmi príjemný rozhovor a o to príjemnejší koncert.

Zdroj úvodnej fotografie: Barmuseum Martin

  • Facebook
  • Instagram