• Redakcia Foyer

Naše knižné srdcovky

Aktualizováno: dub 1

Zobudiť sa do prvého marcového dňa je pre knihomoľa/knihomoľku vždy dôvodom na radosť. Celý mesiac sa točí okolo nakupovania nových kníh, čítania tých starších, resp. nedočítaných, vzrušujúceho listovania, striedania záložiek, sledovania noviniek a podobných aktivít. Ústrednou postavou marca je dáma v písmenkových šatách. Je to ona, pani Kniha, ktorá nám pripomína svoju dôležitosť viac, než v ktorýkoľvek iný mesiac. Aj teraz nás láka svojou vôňou, a preto by sme sa s vami rady podelili o knižné srdcovky. Aby sme sa čím skôr mohli vrátiť k našej najpríjemnejšej činnosti – prevracaniu stránok.


Miri Košťálová, šéfredaktorka:

Marec je mojím najobľúbenejším mesiacom z dvoch dôvodov: prišla som na svet a zacítila vôňu prvej knihy. Množstvo písmen vo mne podnietilo obrovskú chuť po naučení sa abecedy. Na prvom stupni základnej školy som sa dokonca zúčastnila súťaže v rýchlom čítaní. Neskôr som zistila, aké je úžasné spomaliť, vychutnávať si slovo za slovom, čiarku za čiarkou. Samozrejme, ak máte novú knihu a jej dej vás pohltí, zabúdate na existenciu interpunkcie. O to krajšie je vrátiť sa späť, s odstupom niekoľkých rokov. Takéto knižné „návraty“ rada podnikám s básnickou zbierkou Kvety zla od Charlesa Baudelaira. Fascinuje ma, aké rôzne podoby temnoty vytvoril – príťažlivú, opojnú, radostnú, zdrvujúcu či hrôzu naháňajúcu. Vizuálne obrazy, ktoré vznikajú v predstavivosti počas čítania, dokážu potlačiť aj ruch na železničnej stanici. Nemenej pôsobivými metaforami a silnou atmosférou oplýva aj antológia poviedok z fínskeho severu Za letních nocí se tu nespí lehce. V prózach sa strieda surovosť s krehkosťou, čo umocňuje kontrast medzi mnohotvárnosťou fínskeho severu a jeho „južného brata“, reprezentovaného Helsinkami a ďalšími fínskymi mestami so všetkými modernými výdobytkami. Sever Fínska, tak ako ho vykreslili dvanásti autori, nemusíme vnímať iba v súvislosti s geografickou polohou. Je to aj akési duchovné miesto, kde sa stretáva svetlo s tmou a nielen v meteorologicko-fyzikálnom zmysle slova. Poviedky z tejto antológie ponúkajú možnosť nahliadnuť do aktuálnej podoby fínskej literatúry, ktorá je mimoriadne mnohotvárna.

V súvislosti s témou prírody by som nemohla obísť klenot slovenskej lyrizovanej prózy, román Nevesta hôľ od Františka Švantnera. Pohybovanie sa na hranici dvoch svetov, reálna a ireálna, sila prírodných živlov a ich premietnutie do psychických a fyzických stavov človeka predstavujú intelektuálne dobrodružstvo a pôžitok z čítania. Z hôľ si teraz odskočme do Rajskej záhrady Ernesta Hemingwaya. Téma lásky, rozvíjajúca sa v manželskom trojuholníku, je nesmierne pútavá. Autor dokáže aj z obyčajných detailov a rozhovorov vytvoriť sugestívne prostredie a plnokrvné charaktery. Nehovoriac o „hektolitroch“ Martini, morskej soli a vlnách na španielskom a francúzskom pobreží, ktoré dodávajú motívu zakázaného ovocia podmanivú atmosféru.

Na záver by som sa s vami chcela podeliť o knihu, vďaka ktorej som si pripomenula dôležitosť pokory, vďačnosti, odpustenia a lásky. Sú to Malé ženy od L. M. Alcott. Príbehy štyroch dospievajúcich sestier, ktoré sú nesmierne inšpiratívne. Autorka vytváraním každodenných situácií sleduje ich prerod na „malé ženy“ – prechádzajú rôznymi životnými skúškami, v dôsledku čoho upevňujú svoj charakter a morálku. Učia sa na vlastných chybách, a práve to je na čítaní veľmi pútavé. Tých 598 strán, ktoré strávite v spoločnosti Meg, Jo, Beth a Amy, spôsobí, že nadobudnete pocit sestry číslo 5. Stať sa neviditeľnou postavou nebolo nikdy zábavnejšie

a dojemnejšie.




Petra Veltyová, redaktorka:

Spomínate si na rozhovory, kedy sa vás človek vypytuje na to, čo zbožňujete? Nesmie chýbať otázka: „Aká je tvoja obľúbená kniha?“ V priebehu rokov som si na ňu našla takéto odpovede.

Keď som bola na základnej škole, bola to vždy Agatha Christie a jej Vraždy podľa abecedy. Naozaj netuším, prečo mi tá kniha tak výrazne učarovala. Možno preto, že išlo o moju prvú „serióznu“ detektívku, možno kvôli samotnému Hercule Poirotovi a jeho schopnosti odhaliť aj neodhaliteľné. Každopádne, túto knihu vrelo odporúčam všetkým, ktorý zvažujú svoj vstup do sveta detektívnych príbehov. A taktiež je to výborné dielo pre ľudí, ktorí potrebujú mať veci usporiadané v myšlienkových škatuľkách. Veď čo už je lepšie, ako sledovať príbeh plynúci v abecednom poradí?

Na strednej škole sa zas mojou srdcovkou stala absurdná dráma. K môjmu favoritovi z tejto oblasti sa viaže zaujímavý príbeh – toto dielo mi bolo priradené v rámci povinného čítania. Zohnala som ho absolútne náhodným spôsobom na internetovom bazári (keďže som ho nevedela nájsť v žiadnej knižnici). A od prvého prečítania som sa zamilovala. Na mojom stredoškolskom piedestáli stoja Ionescove Stoličky. Dodnes túto knihu odporúčam, komu môžem (samozrejme, ju aj s radosťou požičiavam, keďže viem, aké som mala ja útrapy ju zohnať).

Po príchode na VŠMU som zostala verná dráme. Tentoraz už nie absurdnej, ponorila som sa viac do československej literatúry. Oslovila ma Olga Scheinpflugová - nielen ako divadelná osobnosť, ale aj ako autorka. Okénko bola skutočná láska na prvý pohľad. Po niekoľkých rokoch som narazila na knihu, pri ktorej som sa musela nahlas smiať (aj keď to bolo práve v preplnenom vlaku). Raz by som si túto hru veľmi rada pozrela aj na javisku – už len kvôli Tondovi a Lojzovi.

Hoci každý deň siaham po nových knihách, tieto krásky majú aj po rokoch na mojej poličke čestné miesto. Sedia tam spoločne s ďalšími knihami, ku ktorým sa vždy rada vrátim. Okrem Biblie tam sedí ešte Manon Lescaut (podpísaná Ľubomírom Feldekom, veľmi vtipný príbeh) alebo Orwellova Zvieracia farma (ktorú som dostala v prvom ročníku od mojej spolubývajúcej spolu s ručne ušitým obalom na knihy).

Na záver možno už len drobné priznanie – chcela by som čítať viac, pretože na svete je toľko famóznych kníh, ku ktorým som sa ešte nedostala.



Petra Babulícová, redaktorka:

Opäť je tu marec, kedy sa vďaka rôznym akciám a podujatiam o čosi viac zaoberáme knihami. Napriek tomu, že počasie nás čoraz viac ťahá von, večer v obľúbenom kresle s horúcim čajom a knihou v ruke je stále príjemná predstava zakončenia dňa. Nepoznám rýchlejšiu skratku do sveta fantázie než prostredníctvom knihy. Rada objavujem nové obzory, no na moje „papierové lásky“ nedám dopustiť. Veľkú časť poličky i môjho srdca zaberajú diela ruských autorov, najmä Antona Pavloviča Čechova. Jeho ironický humor a pravdivosť príbehov mi po každom čítaní odkryje niečo nové. Ťažko sa rozhodnúť, či sú mi bližšie diela veľkej štvorky (ku ktorej som si z diskalkulických dôvodov vymyslela mnemotechnickú pomôcku: Tri sestry Čajkové vo Višňovom sade Uja Váňu), jednoaktovky alebo poviedky. Po prečítaní životopisu od Donalda Raydfielda, Život Antona Čechova sa môj vzťah k nemu i k jeho dielam ešte prehĺbil.

Zo slovenských spisovateľov u mňa vedie opäť lekár so zmyslom pre humor a iróniu - Ladislav Nádáši Jégé. K Adamovi Šangalovi som sa dostala asi ako väčšina mojej generácie vďaka nitrianskemu muzikálu. Knižný príbeh ma však zaujal inými prostriedkami a priviedol ma aj k ďalším Jégého románom, novelám a poviedkam.

Hoci som už dospelá, v rámci psychohygieny, no nielen kvôli nej, sa rada ponorím do rozprávok. Pod ťarchou kníh, ktoré neraz nazývam „ľahšie čítanie medzi divadelnými hrami“ potrebujem skutočne odľahčiť. Rozprávky majú neobyčajnú schopnosť rozpovedať príbehy, ktoré by Dostojevskij či Tolstoj priniesli v šesťsto stranovom náklade. Fascinujú ma ľahkosťou, neobyčajnou pravdivosťou a neraz aj nádhernými ilustráciami. Či už je to Alica v krajine zázrakov Lewisa Carolla, nezbedný Emil z Lönnebergy Astrid Lindgrenovej alebo Jobusov Muflón Ancijáš - všetky prinášajú do môjho života nádej, že dobro existuje a zázraky sú reálnejšie, než si myslíme.

V mojom srdci i poličkách je množstvo ďalších kníh a autorov, ktorí majú plné právo sa uraziť, že som ich nespomenula, no to by bol môj príspevok oveľa dlhší (a zrejme aj nudnejší). Snáď mi túto drzosť odpustia. Mesiacom knihy je síce marec, ale milovník kníh ho má celý rok, aj keď nie je oficiálne nikým vyhlásený.


Dominika Horváthová, redaktorka :

Ak sa mám priznať, v živote som nemala priveľa priateľov, ale tých skutočných jedincov mi občas nahrádzali práve mužské či ženské postavy v knižkách. Spočiatku ma to trápilo, ale s narastajúcim vekom som pochopila, že mi to takto vyhovuje väčšmi. Nájsť si predsa tú správnu knihu, to je veru beh na dlhú trať! Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú pre mňa dôležité.

Mám niekoľko papierových srdcoviek, ktoré ma fascinujú farebnými róbami, ešte krajšími témami, ukrývajúcimi sa v žltkastých stránkach. Nemôžem nespomenúť dva romány od írskej mladej spisovateľky Sally Rooney Rozhovory s priateľmi a Normálni ľudia. Obidve tieto prozaické diela zbožňujem a sú mi veľmi blízke. Smiala som sa, plakala, hnevala, ale i sa radovala popri ich čítaní. Súznila som so vzťahom Connella a Marianne. Sally Rooney píše pútavo, drsne, jasne a ľudsky zároveň. No nemyslite si, že sú to romány len pre ženy. Dovolím si tvrdiť, že táto začínajúca autorka, ktorú mnohí prezývajú aj novým dámskym Salingerom (niet sa čomu čudovať), píše pre obe pohlavia.

Z Írska sa presuniem na mape o čosi vyššie, na chladný Island. Pred pár rokmi napísala Alda Sigmundsdóttir vtipnú príručku s názvom Malá kniha o Islanďanech. Čitateľom prináša poznatky o ich národnom charaktere, o zvláštnych zvykoch, ale i o tom, že v tejto vzdialenej európskej krajine sú ženy mužmi. Oficiálny výbor ustanovil, že o všetkých ľuďoch žijúcich na Islande sa bude hovoriť v mužskom rode. Je to nesmierne poučné a zábavné. Na každej stránke pociťujem, ako by som sa nachádzala v pozoruhodnej škandinávskej krajine víl a elfov, kde je všetko naruby.

Zo zahraničnej literatúry nemôžem vynechať Janu Eyrovú, Pýchu a predsudok, Obraz Doriana Graya, či čarovnú ságu Harryho Pottera, ku ktorým sa vždy rada vraciam. V mojich srdcovkách má čestné miesto Manifest mladej ženy od Žanety Morovskej, ktorá ma naučila viac ľúbiť samú seba a zbierka poviedok Insektárium od Dáši Čejkovej, pretože aj pomyselní antihrdinovia môžu byť hrdinami v našich mysliach.

  • Facebook
  • Instagram