• Petra Veltyová

Dajme kultúre druhú šancu

Teraz je ten čas, kedy sa kultúra prebúdza. A my ju môžeme opäť oživiť. Ale čo ak sme si už zvykli na pohodlie domova a nechce sa nám vymeniť pohodlné papuče za tesné spoločenské topánky? Možno sme už zleniveli. Je čas nájsť novú cestu ku kultúre!


Ahoj, ty, čo si sa rozhodol prečítať tento článok. Vítam ťa, milovník kultúry, ale aj teba, ktorý k nej zatiaľ nemáš vybudovaný vzťah. Chcela by som s tebou prostredníctvom tohto článku zdieľať pár rád a tipov na to, ako sa dostať do „umeleckej kondície“. Či už ohľadne návštevy divadla, rozširovania obzorov, prípadne toho, kde všade si môžeš dopriať plnohodnotný umelecký zážitok.

Základná otázka, ktorá ma v procese písania tohto článku zaujímala, bola: Prečo ľudia nechodia do divadla? Predsa len, ja ho navštevujem pomerne často a rada, preto som bola zvedavá na pohľad z druhej strany. Mám okolo seba veľa ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k divadlu. Ako napríklad študentka bilingválneho gymnázia Radka: „Rada tam chodím, lebo je to podľa mňa najkrajšia forma umenia a prináša mi obrovskú radosť (miestami až katarziu). Užívam si samotnú slávnostnú atmosféru divadla a každý jeden deň, keď tam idem, je pre mňa malý sviatok.“

Zhodou okolností mám ale vo svojom okolí aj ľudí, pre ktorých tento druh umenia nie je lákavý. Napríklad gymnazistka Kika sa vyjadrila: „Je pre mňa pohodlnejšie si pozrieť doma film alebo prečítať knihu. Pri nich napríklad môžem sama podľa seba veci zastaviť a nič mi neunikne. Nezaberie to toľko času, nemusím cestovať, nemusím si obliekať tie nepohodlné šaty. A už keby som do divadla išla, potrebujem, aby som tam prišla prežiť nejakú emóciu – zasmiať sa alebo si poplakať.“


Pozrime sa teda na divadlo. Pravidlo číslo 1 - Nezľakni sa výberu inscenácií. Jedným zo spôsobov, ako si vybrať tú správnu, je napríklad čítanie kritík a recenzií. Zaručené riešenie je napríklad poradiť sa s kamarátom - predsa len, niekedy je potrebný aj „neodborný“ pohľad na vec. Nemaj strach, pokiaľ je titul označený ako tragédia alebo dráma. „Niekedy mám pocit, akoby „bežní“ ľudia preferovali iba komédie. Možno je to iba môj pocit a možno je dokonca spôsobený akýmsi stereotypom, ktorí sme si my ako študenti a divadelníci vytvorili, pretože komédia môže byť niekedy kvalitnejšia ako hociktorá dráma. Pravda je však taká, že si neviem predstaviť zobrať niekoho, o kom viem, že v divadle nikdy predtým poriadne nebol, na niečo experimentálnejšie. Myslím si ale, že v tomto prípade nejde až tak o žáner (veď ako by aj mohlo, v dnešnej dobe plnej stierania hraníc medzi žánrami), ale práve o spôsob, akým je daný text/daná téma inscenovaná. Človek na to asi musí ísť postupne. Od kasových trhákov, cez Štúdio SND až do Bátoviec,“ vyjadrila sa k problematike žánrov študentka VŠMU a redaktorka časopisu Reflektor Tamara Vajdíková.

V otázke návštevnosti som sa rozhodla osloviť aj našu šéfredaktorku Mirku Košťálovú: „Záleží

aj podľa toho, o akom type divadla sa bavíme. Pokiaľ ide tzv. „kamenný“ typ, tak si myslím, že tam s návštevnosťou nie je až taký problém. V mnohých prípadoch prevažujú komediálne tituly, čo „bežných smrteľníkov“ láka oveľa viac, než napríklad antické tragédie. Pokiaľ ide o nezávislú sféru divadla, tam tento problém vnímam výraznejšie. Ja osobne by som si priala, aby našu alternatívnu umeleckú scénu navštevovalo viac divákov. Mám pocit, že ľudia sa boja čohokoľvek, čo sa vymyká z priemeru, a to je škoda.“ Čo si však ale ja (ako divák neznalý netradičných inscenácií) môžem odniesť z alternatívneho divadla?


Môžeš vyskúšať jedno cvičenie. Zober kamaráta/kolegu/rodiča na predstavenie. Môže ísť o absurdnú drámu, „alternu“, bábkovú inscenáciu a pod. Zoberte si so sebou zápisník (naozaj to nie je hanba, ak si v divadle sem-tam niečo zapíšete) a skúste si zapísať to, čo vás zaujalo (vety, myšlienky, spôsoby inscenovania,...). Potom si sadnite (na dobrú neskorú večeru, pivo alebo drink) a povedzte si navzájom, čo bolo podľa vás zaujímavé. Skúste o tom diskutovať. Čo vás na predstavení zaujalo, resp. prečo sa vám to páčilo? A prečo má váš kamarát iný názor?

Kultúra ale nie sú len divadlá, výstavy či konzíliá odborníkov o kultúre spoločnosti. Patria sem aj koncerty alebo festivaly. Som pevne presvedčená, že veľa slovenských kapiel už chystá „výživu“ pre svojich fanúšikov a fanúšičky. Je to jedinečná príležitosť objaviť niečo nové. Dovolím si citovať svoj milovaný seriál: „nové je vždycky lepšie“.


Pravidlo číslo 2 – zbavme sa stereotypov. Kultúra totiž nie sú len tie povinné predstavenia alebo výchovné koncerty, na ktoré nás povinne natlačili ešte na základnej, či strednej škole. Mnoho predstavení má aj svoje záznamy (ktoré nie sú také autentické ako sedieť priamo v sále, ale je to jedna z možností, ako slobodne a nerušene objavovať). Piesne nie sú len to, čo hrá 40-krát denne v rádiu (priznám sa, odkedy mi hudbu odporúča Spotify, spoznala som kopec zaujímavej hudby v rôznych žánroch a vďaka tomu som zažila aj nezameniteľné koncerty a shows). Umenie nie len to, čo máme pofotené v učebniciach (mnoho umeleckých diel znamená množstvo štýlov, z ktorých si každý vyberie to, čo ho láka a baví).

Čo nám z toho celého vyplýva? Nebojme sa prekonávať samých seba. Je to ako so športom – najhoršie je začať, potom sa to rozbehne samo.

  • Facebook
  • Instagram