• Petra Veltyová

Ako podporiť kultúru z domu?


Už je to viac ako rok, čo žijeme s takmer zakonzervovanou kultúrou. Áno, na jeseň sa situácia o čosi zlepšila, divadlá na chvíľu znovu otvorili svoje brány, niektoré kultúrne akcie sa konali pri zachovaní všetkých potrebných opatrení,... ale stále to nie je tak celkom ono. Ruku na srdce – zamysleli ste sa nad tým, aké dopady má súčasná situácia na kultúru ako celok? A ako môžeme my zabrániť jej rozpadu? Možností je mnoho, pretože kultúra sa z ulíc presunula priamo do našich obývačiek. Stačí si iba nájsť to svoje.


Ako teda môže homo culturus (tvor kultúrny) naplniť svoju túžbu po umení? Samozrejme, bez toho, aby sa zhromažďoval vo väčších skupinách a bez toho, aby sa nechcene nakazil tým neduhom, čo nás dennodenne straší. Viaceré profesionálne divadlá na Slovensku vstúpili do online priestoru so záznamami svojich inscenácií. Odrazu človek nemusel cestovať po celom Slovensku, ale dostal sa do všetkých divadiel ako na striebornom podnose. Stačilo si sadnúť pred obrazovku, pohodlne sa usadiť a nič nám nebránilo užiť si (takmer) autentický divadelný zážitok. Okrem tejto morálnej podpory mohli mnohokrát diváci tvorcov podporiť aj finančne, a to symbolickou kúpou lístka prostredníctvom rôznych portálov.

Okrem takýchto lístkov na online vysielanie ponúkajú niektoré divadlá aj možnosť zakúpiť si poukážku, ktorú budete môcť použiť pri najbližšej osobnej návšteve divadla. Verte-neverte, ale aj to je podpora, ktorú divadlo nutne potrebuje.


Mimo programu, ktorý vytvárali profesionálne divadelné scény, sme si mohli vychutnať aj iné podujatia vo virtuálnej podobe. Okrem workshopov či diskusií sa uskutočnili aj rôzne festivaly. Jedným z nich bola aj prehliadka ochotníckych divadelných súborov Scénická žatva, ktorá má na Slovensku už dlhoročnú tradíciu. V rámci nej sa každoročne prezentuje niekoľko ochotníckych súborov z rôznych kútov našej krajiny. Jedným z nich je aj súbor Divadla Naskok z Raslavíc, ktorý sa tento rok zúčastnili s inscenáciou Matka Júliusa Barča Ivana.

„Po mesiacoch lockdownu, zrušených festivalov, predstavení a nakoniec aj skúšok, nastal nečakaný zvrat. Telefonát. Scénická žatva bude - bude online. Bolo to naše najjednoduchšie vystúpenie. Žiadne žehlenie, šraubovanie, ani prevážanie scény, príprava na výkon – stačil e-mail so záznamom. Aká zvláštna doba. Nám to však chýba. Ach, žehlili by sme aj vagóny kostýmov, priviezli aj šikmú vežu z Pisy, len aby sme znovu mohli stáť na javisku. Mrzí nás, že to bola naša prvá žatva a nemali sme ju možnosť zažiť v plnej paráde. Absolvovali sme aj „ večer rozborov“ k predstaveniam. Neviem, či môžem použiť tento výraz, ale „stretli“ sme mnoho zaujímavých ľudí. Nádejame sa, že sa nám ešte niekedy podarí „žať, čo si zasejeme“ - naživo.“ vyjadril sa vedúci súboru a režisér tejto inscenácie Martin Bašista.

Niektorých táto situácia vôbec neodradila a pustili sa do nových projektov. Napríklad Tomáš Hodermarský z Košíc je autorom projektu Poetry jam – stretnutie milovníkov poézie a dobrej hudby. Otázka na Tomáša teda bola jasná: čo mladého človeka vedie vytvoriť nový koncept v čase, kedy sa kultúra nachádza v katastrofálnej situácii?

„Hnalo ma sebectvo. Úplne sebecký pocit toho, že mi tá kultúra chýba. A že je jedno v akej podobe, ale ja ju proste potrebujem k životu. Potrebujem ju nejakým spôsobom robiť. Chcel som začať tvoriť, chcel som spievať šansóny, chcel som byť v nejakom napätí. Nechcem, aby to vyznelo egoisticky, ale bola to jedna z tých vecí, že naozaj som sa cítil strašne nevyužito a chcel som tú moju nevyužitosť pretvoriť do niečoho pekného. A to bol jeden z faktorov, ktorý dopomohol k tomu, aby sa to reálne udialo. No a, samozrejme, chcel som ľuďom priniesť ten zážitok, ktorý im chýba. Myslím si, že toto je forma, ktorá sa dá pozerať a počúvať aj online. Samozrejme, aj toto je úplne iné naživo, ale myslím si, že je to taká prijateľnejšia podoba performačného umenia.“


Odhliadnuc od kultúry divadelnej, množstvo podujatí sa uskutočnilo aj v ďalších odvetviach kultúry. Standup komici zabávali ľudí počas live streamov, hudobníci vysielali koncerty z obývačiek, do povedomia sa dostalo aj mnoho nových singlov a albumov.

S určitosťou sa teda zhodneme na jednom – nie len diváci, ale aj samotní tvorcovia sa tešia, kedy budú môcť oprášiť róby a vydať sa za kultúrou medzi ľudí. Tak snáď sa už čoskoro všetci uvidíme naživo. Netreba ale zabúdať, že kultúra prežije len vtedy, keď ju budeme mať komu prezentovať. Nenechajme ju v tejto dobe zahynúť a nájdime si v pestrom online svete niečo pre seba.


  • Facebook
  • Instagram